Rovnaký vykurovací výkon môže pri dvoch rôznych prietokoch priniesť odlišný výsledok. Menšie množstvo vzduchu potrebuje na prenos rovnakého tepla vyššiu teplotu. Prietok 26 100 m³/h prenesie pri ohriatí o 40 K tepelný výkon približne 350 kW. Nasledujúce príklady ukazujú, ako spolu súvisia prietok vzduchu, recirkulácia a netesnosti. Porovnaniu zdrojov tepla sa venuje samostatný prehľad možností vykurovania nafukovacích hál.
1. Prečo výkon vykurovania sám osebe nestačí
Vzduch prenáša teplo svojím množstvom a teplotným rozdielom. Ak znížime prietok a chceme zachovať rovnaký prenášaný výkon, vzduch sa musí ohriať viac. Ak má jednotka obmedzenú výstupnú teplotu, menší prietok môže obmedziť využiteľný výkon, hoci zdroj tepla má ešte rezervu.
Tri údaje preto treba rozlišovať. Tepelný výkon v kW opisuje rýchlosť odovzdávania tepla. Prietok vzduchu v m³/h vyjadruje objem vzduchu za hodinu pri uvedených podmienkach. Tlak v Pa opisuje tlakové pomery, pri ktorých systém pracuje. Rovnaké číslo v kW pri dvoch jednotkách neznamená rovnaký výsledok v hale.
Pod výkonom vykurovania ďalej rozumieme teplo skutočne odovzdané vzduchu, nie príkon paliva ani elektrický príkon motora. Na prepočet na nakúpenú energiu by bolo potrebné zohľadniť aj účinnosť zdroja tepla.
2. Ako vzduch v nafukovacej hale obieha
Vzduchotechnická jednotka privádza ohriaty vzduch do haly. Časť odchádza cez netesnosti a ďalšie otvorené cesty do okolia. Časť sa vracia do jednotky, zmieša sa s čerstvým (vonkajším) vzduchom a znovu sa ohrieva. Tento návrat sa nazýva recirkulácia. Ďalej rozlišujeme tri prúdy: čerstvý vzduch, vratný vzduch a celkový prívod do haly.
Schéma obehu vzduchu
Keď jednotkou prechádza 26 000 m³/h, neznamená to automaticky rovnaké množstvo čerstvého vzduchu. Pri podiele 70 % zvonku a 30 % z haly tvoria čerstvý vzduch 18 200 m³/h a vratný vzduch 7 800 m³/h. Ich súčet dáva celkový prívod do haly.
Pri ustálenej prevádzke musí čerstvý vzduch nahrádzať vzduch odchádzajúci do okolia. Recirkulácia nie je novým prírastkom: vzduch z haly odoberieme a vrátime späť. Udržiavanie pretlaku preto nemožno zabezpečiť iba uzavretým obehom.
Priebežné dopĺňanie únikov zabezpečuje výmenu vzduchu. Pri orientačnej dávke 30 m³/h na osobu zodpovedá 18 200 m³/h čerstvého vzduchu približne 607 osobám. V tenisovej hale so šiestimi hráčmi je to veľká objemová rezerva; samostatný systém vetrania preto nie je automaticky potrebný. Konkrétnu potrebnú dávku však určuje aktivita, obsadenosť a požiadavky na kvalitu vzduchu; 30 m³/h je tu porovnávací vstup, nie univerzálna norma pre šport. Dôležité je aj rozdelenie vzduchu v pobytovej zóne.
Presný výpočet pracuje s hmotnostnými prietokmi, pretože meter kubický studeného vzduchu nemá rovnakú hmotnosť ako meter kubický teplého vzduchu. V príkladoch porovnávame objemové prietoky pri spoločnej referenčnej hustote.
3. Ako obvod a uzavretie haly ovplyvňujú úniky
Plocha športoviska nehovorí všetko o miestach, kadiaľ vzduch uniká. Dôležitým detailom je spojenie membrány s obvodom haly: jeho dĺžka, vyhotovenie a tesnosť ovplyvňujú množstvo vzduchu, ktoré treba dopĺňať.
Hala s rozmermi 60 × 40 m má plochu 2 400 m² a obvod 200 m. Pri rozmeroch 80 × 30 m zostáva plocha rovnaká, ale obvod narastie na 220 m. Dlhší obvod znamená viac metrov spoja, nie automaticky úmerne väčší únik.
Skutočný prietok čerstvého vzduchu závisí aj od tlakového rozdielu, stavu spojov, vstupov a ďalších otvorov. Samotný obvod preto nestačí na určenie množstva studeného vzduchu, ktoré sa bude ohrievať. V energetickej bilancii treba rozlišovať čerstvý vzduch na dopĺňanie únikov a celkový prietok vrátane recirkulácie.
4. Výpočet prietoku vzduchu na prenos tepla
Pre citeľné teplo, teda ohrev bez zmeny skupenstva vody, platí pri uvedených vlastnostiach vzduchu:
V̇ [m³/h] = P [kW] / (0,000335 × ΔT [K])
Koeficient 0,000335 zahŕňa prevod hodín na sekundy. Pri koeficiente 0,335 by výsledný výkon vyšiel vo wattoch, nie kilowattoch. Rozdiel 40 K znamená ohriatie o 40 °C, nie výslednú teplotu vzduchu 40 °C.
| Ohriatie vzduchu ΔT [K] | Potrebný prietok [m³/h] |
|---|---|
| 20 | 52 239 |
| 25 | 41 791 |
| 30 | 34 826 |
| 35 | 29 851 |
| 40 | 26 119 |
| 45 | 23 217 |
| 50 | 20 896 |
Graf 1. Rovnaký výkon, rozdielne ohriatie
Pre 350 kW pri ohriatí o 40 K dostávame 350 / (0,000335 × 40) = približne 26 119 m³/h. Pri ohriatí iba o 20 K potrebujeme dvojnásobný prietok. Pri 50 K vychádza približne 20 896 m³/h.
Vyššie ohriatie umožňuje preniesť rovnaký výkon menším množstvom vzduchu, no teplotu obmedzuje odolnosť membrány a rozvodov. Pri opisovanom zariadení je maximálna teplota v náfuku +70 °C; pri jej dosiahnutí sa vykurovací agregát vypína. Použitá plachta sa topí pri +72 °C. Tieto hodnoty sa týkajú tejto zostavy, nie každej membrány. Vypínacia teplota nie je cieľom bežnej prevádzky. Príliš horúci vzduch navyše stúpa do kupoly a zvyšuje teplotné vrstvenie, zatiaľ čo pri športovej ploche môže zostať chladnejšie. Preto v porovnaní sledujeme aj miernejšiu teplotu celkového prívodu +40 °C.
5. Tesnosť haly určuje priestor na recirkuláciu
Najprv treba pokryť úniky čerstvým vzduchom; podiel recirkulácie je až výsledkom bilancie. Ak hala pri pracovnom pretlaku stráca 18 200 m³/h a celkový prívod do haly je 26 000 m³/h, na vratný vzduch zostáva 7 800 m³/h, teda 30 %. Pri týchto prietokoch nemožno zvoliť 60 % recirkulácie: čerstvý vzduch by už úniky nenahrádzal.
Porovnajme tú istú modelovú veľkosť haly pri troch úrovniach tesnosti. Celkový prietok zostáva 26 000 m³/h, teploty +15 °C v hale a −10 °C vonku, ostatné tepelné straty 190 kW. Mení sa únik pri požadovanom pretlaku, nie svojvoľne nastavené percento klapky. Tesnejšia hala potrebuje menej čerstvého vzduchu, takže väčšiu časť celkového obehu môže tvoriť vratný vzduch.
Tmix = f × Tvon + (1 − f) × Tvrat
f = podiel čerstvého vzduchu v celkovom prietoku
| Únik = čerstvý vzduch [m³/h] | Celkový prietok [m³/h] | Recirkulácia | Teplota zmesi [°C] | Ohrev čerstvého vzduchu [kW] | Celková potreba [kW] |
|---|---|---|---|---|---|
| 18 200 | 26 000 | 30 % | -2,50 | 152,4 | 342,4 |
| 14 300 | 26 000 | 45 % | 1,25 | 119,8 | 309,8 |
| 10 400 | 26 000 | 60 % | 5,00 | 87,1 | 277,1 |
Graf 2. Tesnejšia hala potrebuje menej tepla
Pri znížení úniku z 18 200 na 10 400 m³/h narastie recirkulácia z 30 na 60 % a celková tepelná potreba klesne z 342,4 na 277,1 kW. Rozdiel 65,3 kW vzniká menším množstvom studeného čerstvého vzduchu, nie samotným otočením klapky. Pri rovnakom celkovom prietoku a tlaku je vyšší podiel recirkulácie užitočným ukazovateľom lepšej tesnosti.
Potrebná teplota celkového prívodu zostáva vo všetkých troch riadkoch +36,8 °C. Určujú ju ostatné straty 190 kW a celkový prietok 26 000 m³/h: Tprívod = 15 + 190 / (0,000335 × 26 000). Tesnejšia hala má teplejšiu vstupnú zmes, takže na dosiahnutie tej istej výstupnej teploty stačí menší výkon vykurovania.
Otvorenie spiatočky na 60 % neznamená 60 % recirkulovaného objemu. Poloha klapky a prietokový podiel sa nerovnajú; ich vzťah závisí od odporov vzduchových ciest. Pri úniku 18 200 m³/h by 60 % recirkulácie vyžadovalo celkový prietok 45 500 m³/h. Otvorenie spiatočky môže posunúť pracovný bod ventilátora a zväčšiť celkový obeh. Čerstvý vzduch však stále musí pokryť úniky pri požadovanom pretlaku. Z polohy klapky ani zo samotnej frekvencie meniča preto podiel recirkulácie nevypočítame.
Recirkulácia nie je rekuperácia. Pri recirkulácii sa vracia samotný vzduch; pri rekuperácii sa získava teplo z odvádzaného prúdu. V tejto bilancii spätné získavanie tepla z unikajúceho vzduchu neuvažujeme.
6. Koľko tepla vyžaduje dopĺňanie unikajúceho vzduchu
Keď teplý vzduch opustí halu a nahradí ho studený čerstvý vzduch, vykurovanie musí dorovnať ich teplotný rozdiel:
Pri +15 °C v hale a −10 °C vonku je rozdiel 25 K. Každých dodatočných 1 000 m³/h čerstvého vzduchu znamená približne 8,4 kW tepelnej potreby. Pri dodatočných 5 000 m³/h je to približne 41,9 kW.
| Vonkajší prietok [m³/h] | ΔT 15 K | ΔT 20 K | ΔT 25 K | ΔT 30 K |
|---|---|---|---|---|
| 1 000 | 5,0 | 6,7 | 8,4 | 10,1 |
| 3 000 | 15,1 | 20,1 | 25,1 | 30,2 |
| 5 000 | 25,1 | 33,5 | 41,9 | 50,3 |
| 10 000 | 50,3 | 67,0 | 83,8 | 100,5 |
Graf 3. Vonkajší vzduch a tepelná potreba
Rovnaké množstvo dopĺňaného vzduchu vyžaduje pri rozdiele 30 K dvojnásobný výkon oproti rozdielu 15 K. Prevádzkový význam netesností sa preto zvýrazňuje v chladnom počasí, aj keď sa ich rozsah nezmení.
Kilowatty vyjadrujú výkon, nie spotrebovanú energiu. Ak by dodatočná potreba 8,375 kW trvala desať hodín, išlo by o 83,75 kWh tepla odovzdaného vzduchu. Nakúpená energia závisí aj od účinnosti zdroja; ročná spotreba od počasia a prevádzkového času.
Znižovanie tepelných strát musí vždy rešpektovať bezpečný pretlak a potrebnú výmenu vzduchu. Cieľom nie je nulový prietok čerstvého vzduchu, ale tesná hala s riadeným a funkčným vzduchovým režimom.
Ako nezapočítať úniky dvakrát
Straty prestupom cez obal a potrebu tepla na čerstvý vzduch možno počítať oddelene. Ak však vychádzame z efektívnej tepelnej charakteristiky celej haly odvodenej z prevádzkového merania, môže už obsahovať vplyv únikov. Pripočítanie tej istej položky druhýkrát by nadhodnotilo výsledok.
Tento rozdiel vysvetľuje článok o súčiniteli U a meraniach nafukovacích hál. V nasledujúcom príklade sú ostatné tepelné straty zadané bez čerstvého vzduchu, takže obe položky môžeme sčítať.
7. Spoločný príklad: rovnaké vykurovanie, dva rozdielne prietoky
Pre modelovú halu 60 × 40 m volíme vnútornú teplotu +15 °C, vonkajšiu −10 °C a ostatné tepelné straty 190 kW, teda približne 79 W/m² podlahy, bez dopĺňania čerstvého vzduchu. Hodnota 190 kW je vstupom scenára, nie výsledkom odvodeným iba z rozmerov haly.
Prietok čerstvého vzduchu 18 200 m³/h zostáva rovnaký pre oba varianty. Jednotka odovzdá vzduchu najviac 350 kW, približne 146 W/m² podlahy. Porovnáme celkové prietoky 20 000 a 26 000 m³/h. Teplotu +40 °C používame ako porovnávací cieľ distribúcie tepla, nie ako vypínací limit agregátu; ten je pri opisovanej zostave +70 °C.
| Veličina | Hodnota / význam |
|---|---|
| Rozmery, plocha a obvod | 60 × 40 m; 2 400 m²; 200 m |
| Vnútorná / vonkajšia teplota | +15 / −10 °C |
| Čerstvý vzduch | 18 200 m³/h v oboch variantoch |
| Ostatné tepelné straty | 190 kW ≈ 79 W/m² podlahy; bez čerstvého vzduchu |
| Maximálny výkon do vzduchu | 350 kW ≈ 146 W/m² podlahy |
| Porovnávací cieľ distribúcie | +40 °C v celkovom prívode do haly |
| Vypínacia teplota agregátu | +70 °C v náfuku |
| Ďalšie predpoklady | Ustálený stav; bez ziskov a strát rozvodov |
Ohrev čerstvého vzduchu po úroveň teploty haly vyžaduje 0,000335 × 18 200 × 25 = 152,4 kW. S ostatnými stratami 190 kW je celková potreba vykurovania 342,4 kW. Dostupných 350 kW ju pokrýva v oboch variantoch. Rozdiel sa objaví v potrebnej teplote celkového prívodu do haly.
| Výsledok | Variant A: 20 000 m³/h | Variant B: 26 000 m³/h |
|---|---|---|
| Vratný vzduch [m³/h] | 1 800 | 7 800 |
| Teplota zmesi [°C] | -7,75 | -2,50 |
| Ohrev čerstvého vzduchu [kW] | 152,4 | 152,4 |
| Celková potreba vykurovania [kW] | 342,4 | 342,4 |
| Potrebná teplota celkového prívodu [°C] | 43,4 | 36,8 |
| Teoretický prenos do haly pri +40 °C [kW] | 167,5 | 217,8 |
| Výkon jednotky potrebný pri +40 °C [kW] | 319,9 | 370,2 |
| Prívod +40 °C dosiahnuteľný pri 350 kW | Áno | Nie |
| Pokrytie strát pri prívode najviac +40 °C | Nie | Áno |
| Pracovný bod pod vypínacou hranicou +70 °C | +43,4 °C pri 342,4 kW: áno | +36,8 °C pri 342,4 kW: áno |
Pri prietoku 20 000 m³/h a celkovom prívode +40 °C odovzdáva vzduch nad úrovňou teploty haly iba 167,5 kW. Na krytie ostatných strát 190 kW potrebuje teplotu +43,4 °C. Tá je pod vypínacou hranicou +70 °C, takže pri 342,4 kW tento variant tepelnú bilanciu pokryje. Ak však chceme zostať pri distribučnom cieli najviac +40 °C, prietok 20 000 m³/h nestačí.
Pri prietoku 26 000 m³/h postačuje celkový prívod približne +36,8 °C pri výkone jednotky 342,4 kW. Vyšší prietok umožní preniesť potrebné teplo pri nižšej teplote. Prietok čerstvého vzduchu aj straty zostávajú rovnaké, preto sa nemení celková tepelná potreba.
Hodnota 217,8 kW v tabuľke je teoretický prenos do haly pri +40 °C. Jednotka s výkonom 350 kW však pri prietoku 26 000 m³/h a danej teplote zmesi túto teplotu nedosiahne: potrebovala by 370,2 kW. Dosiahnuteľný pracovný bod pokrývajúci straty je +36,8 °C pri 342,4 kW. Prietok, výkon a teplotu teda nemožno kombinovať ako tri nezávislé maximá.
Oba prietoky zároveň musia byť dosiahnuteľné pri pracovnom tlaku. Údaj platný iba pri voľnom výfuku by použiteľnosť v hale nepreukazoval.
8. Prietok musí platiť pri skutočnom pracovnom tlaku
Ventilátor nemá jeden prietok platný za všetkých okolností. Jeho pracovný bod určuje charakteristika ventilátora a odpor celej vzduchovej cesty: výmenníka, filtrov, kanálov, ohybov, klapiek aj tlakových pomerov haly.
Maximálny prietok pri voľnom výfuku preto nie je automaticky dostupný po pripojení k hale. Pri rovnakých otáčkach môže vyšší odpor prietok znížiť. Zvýšenie otáčok ho môže obnoviť, ale mení príkon a môže naraziť na limity motora alebo ventilátora.
Vnútorný pretlak haly a celkový tlakový nárast na ventilátore nie sú rovnaké veličiny. Ventilátor prekonáva aj odpory vzduchovej cesty. Pri porovnávaní údajov treba rozlišovať tiež statický a celkový tlak.
Tepelný výkon nie je elektrický príkon ventilátora
Ventilátor spotrebúva elektrinu na dopravu vzduchu; vykurovanie doň dodáva teplo. Obe veličiny sa vyjadrujú v kW, no opisujú rozdielne procesy. Tepelný výkon 350 kW preto nehovorí, koľko elektriny spotrebuje motor.
Orientačne platí Pel = V̇ × Δp / η, ak prietok zadáme v m³/s, tlakový nárast na ventilátore v Pa a účinnosť celej zostavy ako číslo od 0 do 1. Výsledok je vo wattoch. Pri prietoku 26 000 m³/h, celkovom tlakovom náraste 500 Pa a účinnosti 0,60 vychádza približne 6,0 kW.
Hodnota 500 Pa tu označuje zvolený tlakový nárast na ventilátore, nie odporúčaný pretlak haly. Skutočný príkon závisí od pracovného bodu a účinnosti zostavy.
Frekvencia meniča ako ukazovateľ tesnosti a rezervy agregátu
Prevádzkovateľ vidí na meniči frekvenciu, ktorá riadi otáčky ventilátora. Ak hala bez recirkulácie udrží pracovný pretlak približne pri 34 Hz oproti menovitým 50 Hz, agregát nemusí bežať na menovitých otáčkach. Pri rovnakom požadovanom pretlaku, polohe klapiek a porovnateľných podmienkach môže nižšia potrebná frekvencia signalizovať lepšiu tesnosť. Ukazuje tiež rezervu agregátu; nie je priamym meraním úniku ani percenta recirkulácie.
V̇ ∝ n; Δp ∝ n²; P ∝ n³
34 / 50 = 0,68; 0,68² ≈ 0,46; 0,68³ ≈ 0,31
Orientačný prepočet dáva pri 34 Hz približne 68 % menovitého prietoku a 31 % menovitého príkonu. Z 26 000 m³/h vychádza približne 17 700 m³/h a zo 6,0 kW približne 1,9 kW. Taký pokles príkonu ukazuje, prečo sa oplatí obmedziť zbytočné úniky namiesto neustáleho zvyšovania otáčok.
Tento kubický prepočet platí pre podobné pracovné body: súčasne klesá tlakový nárast na približne 46 %. Pri udržiavaní rovnakého pretlaku haly a meniacich sa odporoch preto skutočný prietok a elektrický príkon určí charakteristika ventilátora a meranie. Z pomeru 34/50 nemožno odvodiť 32 % recirkulácie, najmä keď je údaj 34 Hz z režimu bez vratného vzduchu.
Zmena otáčok musí rešpektovať bezpečný tlak aj požadovaný prenos tepla. Snímačom a riadeniu sa venuje článok o regulácii tlaku v nafukovacích halách.
9. Odvetrávanie pri prehrievaní je iný prevádzkový režim
Bežnú výmenu vzduchu zabezpečuje dopĺňanie únikov. Samostatné odvetrávanie sa používa pri prehrievaní haly. Odvádza teplý vzduch a umožňuje jeho nahradenie chladnejším čerstvým vzduchom. Recirkulácia ho nenahradí, pretože vzduch iba vracia do obehu.
Pri +30 °C v hale, +20 °C vonku a odvetrávanom a nahrádzanom prietoku 10 000 m³/h vychádza odvod citeľného tepla približne 33,5 kW. Ak je vonku +28 °C, pri rovnakom prietoku klesne na 6,7 kW. Solárne zisky haly s podlahovou plochou 2 400 m² môžu v letný deň rádovo dosahovať 100 kW aj viac podľa membrány, oslnenia a geometrie. Ide o rádové porovnanie: odvod 33,5 kW je voči takým ziskom iba čiastočnou pomocou, nie riešením celého prehrievania.
Pri rovnakej teplote vonku a vnútri samotná výmena citeľné teplo neodvádza; pri teplejšom exteriéri ho môže privádzať. Odvetrávanie preto nie je klimatizácia. Jeho účinok závisí od vonkajšej teploty a tepelných ziskov haly.
Odvetrávací režim musí byť koordinovaný s udržiavaním pretlaku a využívať prvky určené návrhom haly, nie svojvoľné otváranie núdzových dverí.
10. Čo to znamená pre prevádzku haly
Vzduchotechnika nafukovacej haly prepája bilanciu vzduchu a bilanciu tepla. Tesnejšia hala potrebuje menej čerstvého vzduchu na dopĺňanie únikov a menej tepla na jeho ohrev. Vyšší celkový obeh zároveň umožňuje preniesť potrebné teplo pri nižšej teplote vzduchu. Uvedené hodnoty platia pre ustálený stav; nábeh z chladnej haly vyžaduje vyšší výkon alebo dlhší čas.
- Celkový prívod do haly zahŕňa čerstvý aj vratný vzduch. Len čerstvý vzduch dopĺňa vzduch odchádzajúci do okolia.
- Prietok a rozdiel teplôt určujú prenášaný výkon. Vypínacia teplota +70 °C nie je cieľom bežnej distribúcie tepla.
- Pri rozdiele 25 K znamená každých dodatočných 1 000 m³/h čerstvého vzduchu približne 8,4 kW tepelnej potreby.
- Pri rovnakom celkovom prietoku a pretlaku umožňuje lepšia tesnosť vyššiu recirkuláciu. Samotná poloha klapky neudáva jej prietokový podiel.
- Prietok, tlak, výkon a teploty musia spolu tvoriť dosiahnuteľný pracovný bod; frekvencia meniča pomáha sledovať jeho zmeny.
Otázky k prietoku vzduchu a recirkulácii
Je prietok jednotky rovnaký ako prívod vonkajšieho vzduchu?
Nie. Celkový prietok môže obsahovať vonkajší aj recirkulovaný vzduch. Pri modelových 26 000 m³/h a 30 % recirkulácii predstavuje vonkajší prívod 18 200 m³/h a vratný vzduch 7 800 m³/h.
Koľko vzduchu prenesie tepelný výkon 350 kW?
Pri ohriatí o 40 K vychádza 26 119 m³/h, približne 26 100 m³/h; v spoločnom modeli používame zaokrúhlených 26 000 m³/h. Pri inom ohriatí sa potrebný prietok zmení. Výkon jednotky zahŕňa aj ohrev čerstvého vzduchu, nejde iba o krytie ostatných strát haly.
Prečo nestačí zvýšiť výkon vykurovania?
Ak je prietok príliš malý, na prenesenie väčšieho výkonu treba vyššiu teplotu vzduchu. Po dosiahnutí prípustnej prívodnej teploty už samotné zvýšenie dostupného vykurovacieho výkonu tento limit nevyrieši.
Zníži väčšia recirkulácia vždy spotrebu?
Rozhodujú úniky. Pri rovnakom celkovom prietoku a pretlaku umožňuje tesnejšia hala vyššiu recirkuláciu a potrebuje menej tepla na čerstvý vzduch. Pri 26 000 m³/h zníženie úniku z 18 200 na 10 400 m³/h zvýši recirkuláciu z 30 na 60 % a zníži tepelnú potrebu z 342,4 na 277,1 kW. Samotná poloha klapky nie je prietokový podiel.
Aký tepelný dôsledok má ďalších 1 000 m³/h vonkajšieho vzduchu?
Pri rozdiele medzi halou a exteriérom 25 K je to približne 8,4 kW tepelnej potreby navyše. Je to citeľné teplo bez rekuperácie, nie elektrický príkon ventilátora ani sezónna spotreba.
Ako sa v nafukovacej hale vymieňa vzduch?
Výmenu zabezpečuje priebežný prívod vonkajšieho vzduchu na dopĺňanie únikov. Jeho dostatočnosť sa posudzuje aj vzhľadom na obsadenosť a využitie haly. Samostatné odvetrávanie sa používa pri prehrievaní; recirkulácia vonkajší prívod nenahrádza.
Vzduchotechnika ako súčasť vašej haly
V CENTAURY+ posudzujeme halu a jej technológie ako prepojený systém. Ak pripravujete športový projekt, pošlite nám jeho rozmery, lokalitu a plánovaný spôsob využitia.